Termografická kontrola kopýt hovädzieho dobytka a ošípaných
21. 7. 2023
Spektrálna termografia
21. 7. 2023Ako správne merať teplotu teplomerom alebo termokamerou?
Teplotu tela vieme merať na viacerých miestach ľudského tela pomocou bezkontaktných a kontaktných teplomerov a, samozrejme, termokamier. Pri presnom meraní telesnej teploty však musíme zohľadniť zmeny súvisiace s cirkadiánnym rytmom, keď je teplota najnižšia medzi 3. a 4.00 hod. ráno a najvyššia medzi 16. a 17:00 hod. U žien teplota kolíše aj v závislosti od fázy menštruačného cyklu (Jirák & Mathauserová, 2013).
-
- Kontaktné metódy merania telesnej teploty:
Ide o štandardný spôsob merania telesnej teploty, pri ktorom je snímač merajúci teplotu v priamom kontakte s pokožkou. Výsledky merania sú pomerne presné vďaka umiestneniu teplomera v oblasti priebehu veľkých ciev, ktoré najlepšie odrážajú teplotu telesného jadra. Najznámejšie miesta na meranie sú podpazušie, konečník a ústna dutina. Nevyhnutnou podmienkou presného merania je dostatočne dlhý kontakt teplomera s objektom, samozrejme na správnych miestach. Merania sú však pomerne časovo náročné (niekoľko minút) a vykonávajú sa v priamom kontakte s pacientom alebo vyšetrovanou osobou. Základnou požiadavkou presnosti je dobrý kontakt teplomera s meraným povrchom, t. j. s ľudskou kožou.
-
- Bezkontaktné metódy merania telesnej teploty:
Tieto metódy fungujú na princípe merania intenzity infračerveného žiarenia, pričom meraný objekt nemusí byť v priamom kontakte so snímačom - termokamerou. Najčastejšími miestami bezkontaktného merania telesnej teploty v zdravotníctve sú čelo a spánková kosť, kadiaľ prechádza veľká spánková tepna (Zahnašová, 2013). Základnou požiadavkou na presnosť merania je nastavenie správnej hodnoty emisivity a tzv. odrazenej zdanlivej teploty, ako je uvedené nižšie.
Bezkontaktné meranie telesnej teploty sa stáva čoraz populárnejším najmä v zdravotníctve vďaka jednoduchej a rýchlej dostupnosti výsledkov. Táto metóda je veľmi dôležitá napríklad u detských pacientov, kde môže byť presné meranie telesnej teploty veľmi náročné. Orálne a rektálne teplomery sú invazívne a môžu byť pre dieťa značne stresujúce. Na druhej strane, axilárne teplomery vyžadujú, aby sa teplomer držal na mieste 30 sekúnd, čo je pre dieťa obzvlášť náročné. Preto je vhodnou metódou bezkontaktná metóda s použitím infračervených teplomerov. V praxi sa táto metóda používa najmä na rýchle a hygienické vylúčenie horúčky v oblasti čela, napríklad pri epidemiologických opatreniach. Vďaka svojej rýchlosti je potom možné meranie v krátkom čase zopakovať, určiť priemer nameraných hodnôt a zvýšiť tak presnosť merania (Wang, 2014).
Tabuľka telesných teplôt a ich hodnotenie
Teplota nameraná na čele sa mierne líši od teploty nameranej v podpazuší alebo v ústach (zvyčajne približne o 0,1 °C). Preto by sa pri odčítaní hodnôt nameraných termokamerou mala použiť nasledujúca tabuľka
| Stav teploty | Ucho / čelo | Podpažia/ústa |
|---|---|---|
| Nízka teplota | 35,7 a menej | 35,8 a menej |
| Teplota normálna | 35,8 - 36,9 | 35,9 - 37,0 |
| Zvýšená teplota | 37,0 - 37,5 | 37,1 - 37,5 |
| Horúčka mierna | 37,6 - 38,0 | 37,6 - 38,0 |
| Mierna horúčka | 38,1 - 38,5 | 38,1 - 38,5 |
| Vysoká horúčka | 38,6 - 39,4 | 38,6 - 39,4 |
| Veľmi vysoká horúčka | 39,5 - 42,0 | 39,5 - 42,0 |
Emisivita ľudskej kože je približne 0,96. Pri meraní pomocou termokamery odporúčame odchýlku od čelného povrchu (presnejšie odchýlku od normály meraného povrchu) približne 5°. Odrazená zdanlivá teplota je nastavená na hodnotu teploty vzduchu alebo sa dá presne určiť podľa normy ISO 18434-1. Vzhľadom na vysokú emisivitu ľudskej pokožky však presná odrazená zdanlivá teplota nie je taká dôležitá.
Ideálne podmienky na meranie telesnej teploty sú
- Telesná teplota sa meria najskôr 30 minút po poslednej fyzickej námahe.
- Telesná teplota sa meria pri izbovej teplote.
- Pokožka hlavy nie je pokrytá vlasmi ani kozmetickými prípravkami.
- Pokožka je suchá, bez potu alebo iných nečistôt.
- Osoba, ktorej teplota sa meria, sa v miestnosti aklimatizuje.
- Najnižšia telesná teplota je okolo 4:00 ráno, najvyššia teplota okolo 6:00 večer.
Koronavírus (COVID-19) a meranie teploty na skríning
Ide o klasické bezkontaktné meranie teploty, ktoré sa nelíši od vyššie uvedeného. Existujú len určité špecifiká a požiadavky na systém, najmä pokiaľ ide o potrebu merať veľký počet osôb súčasne (napr. vstupná hala) a zabezpečiť, aby sa zariadenie dalo vhodne ovládať (hlásenie osôb so zvýšenou teplotou atď.). Príkladom takéhoto "screeningového systému" je česká termovízia Workswell MEDICAS
Literatúra
1) Vytejčková, R., Sedlářová, P., Wirthová, V., Otradovcová, I., & Pavlíková, P. (2015). Ošetrovateľské postupy v starostlivosti o pacienta II. Praha: Grada.
2) Erickson, R. S. (1999). Stále aktuálna otázka, ako najlepšie merať telesnú teplotu. Medicína kritickej starostlivosti, 27(10), 2307-2310.
3) Childs, C., Zu, M., Wai, A., Tsai, Y., Wu, S., Li, W. (2012). Infračervené termálne zobrazenie vnútorného kantu: korelácia s teplotou poraneného ľudského mozgu. Engineering, 4(10), 53-56. doi: 10.4236/eng.2012.410B014.
4) Bridges, E., Thomas, K. (2017). Neinvazívne meranie telesnej teploty u kriticky chorých pacientov. Sestra pre intenzívnu starostlivosť. Dostupné z: https://pdfs.semanticscholar.org/8ab1/c49afdd409045c6c7228b3891852f95ec964.pdf
5) CARR, E., A., WILMOTH, M., L., ELIADES, A., B., BAKER, P., J., SHELESTAK, D., HEISROTH, K., L., STONER, K., H. (2011). Porovnanie merania teploty v spánkovej tepne s rektálnou teplotou u detí do 24 mesiacov. ELSEVIER, zv. 26, p. 179-185. K dispozícii na: http: //www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0882596309004126
6) BETTA, V., CASCETTA, F., SEPE, D. (1997). Hodnotenie infračervených tympanických teplomerov na meranie telesnej teploty, [online], IOPscience, vol. 18, s. 215-225, dostupné z: http://iopscience.iop.org/0967-3334/18/3/006
7) Teunissen, L. P. & Daanen, H. A. (2011) Infračervené termálne zobrazenie vnútorného kantu oka ako odhad teploty telesného jadra. Journal of Medical Engineering & Technology, 35(3-4), 134-138. doi: 10.3109/03091902.2011.554595
8) Osio, C. E., Carnelli, V. (2007) Porovnávacia štúdia telesnej teploty meranej bezkontaktným infračerveným teplomerom v porovnaní s konvenčnými zariadeniami. Prvá talianska štúdia na 90 detských pacientoch. Minerva Pediatr. 59(4): 327-336. K dispozícii na: https: //www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17947839
9) Wang, K., Gill, P., Wolstenholme, J., Price, CH. P., C., Thompson, M., Plüddemann, A. (2014). Bezkontaktné infračervené teplomery na meranie teploty u detí: aktualizácia diagnostickej technológie v primárnej starostlivosti. British Journal of General Practice. 64 (627): e681-e683. DOI: https://doi.org/10.3399/bjgp14X682045
10) Niemczyk, P. (2013). Presnosť merania rektálnych a tympanických teplomerov používaných na detskom oddelení. (magisterská práca). Univerzita Pardubice. K dispozícii na: https: //dk.upce.cz/bitstream/handle/10195/52008/NiemczykovaP_PresnostMereni_EH_2013.pdf?sequence=3
11) Vanek, P. O. (2010). Porovnávacia štúdia merania telesnej teploty pomocou rôznych technológií. The Internet Journal of Pediatrics and Neonatology, 13(2).
12) Zahnašová, M. (2013). Analýza moderných metód a senzorov na neinvazívne meranie teploty. (Bakalárska práca). VŠB - Technická univerzita Ostrava. Dostupné z: http://dspace5.vsb.cz/bitstream/handle/10084/98925/ZAH0023_FEI_B2649_3901R039_2013.pdf?sequence=1&isAllowed=y
